Pred niekoľkými mesiacmi sme priniesli názor na reštauráciu U zeleného stromu v nákupnej pasáži City Point na Obchodnej ulici v Bratislave. Šlo o prvé dni, či týždne od otvorenia tohto podniku. Odvtedy sme na to miesto zavítali aspoň 10 krát ale žiaľ ani jedna z nasledujúcich návštev nás už vôbec, ale vôbec nenadchla. Prvé obdobie od otvorenia naozaj priniesli pekné pocity. Reštaurácia bola niečím novým. Za skvelú cenu sa návštevník môže najesť, vybrať si z ponuky viacerých jedál a ešte je obdarovaný koláčikom. Aká je však pravda, a stále sa stav nemení?
Celkovo pre popísanie situácie v súčasnosti stačí popísať priebeh počas obedových prestávok. Kritický stav je v čase od 11:00 hodiny do jednej hodiny, kedy je v reštaurácii nával ľudí taký, že mnohí stoja a čakajú na voľné miesto. Výnimočne sa ako jediný zhostí usádzania starší sympatický obsluhujúci, ktorý častejšie plní úlohu pokladníka. Ak už sa usadíte, zväčša vás čaká špinavý stôl. Pravidelne sme totiž pred nami mali niekoho s deravými ústami a lyžicou. Pretrieť stôl sme ale aj napriek zlej skúsenosti predsa len niekoľko krát videli. Je pravdou, že podnik v čase obedov naozaj nestíha. V ponuke jedál občas už v čase obedov zmizne nejaké naozaj dobré jedlo, ale tak to chodí. Škoda len, že mladý obsluhujúci túto informáciu vôbec nepodáva ako čašník, ale skôr ako murár niekde na stavbe. Príbor v reštaurácií nie je dodávaný pred jedlom, ale má svoj nerezový „košík“ na stole. To je jedno mínus, pretože starostlivosť o to, či je táto nádoba plná príborov, alebo sa tam nachádza len jeden nožík a pokrkvaný obrúsok, akoby občas nebola nikoho. Keď sa po urgenciách dočkáte príboru, na stôl vám možno ako nám dopadne trochu naštvane a hlučne.
Čas
Reštaurácia a najmä personál sa zdá akoby občas zámerne nepozeral po ľuďoch, lebo možno na nich kývajú, pozerajú a na niečo čakajú. Sú pritom medzi nimi aj zamestnanci príkladní. Ruku do ohňa možno dať za fakt, že pár z obsluhujúcich nemá vzdelanie čašníka, alebo obsluhujúceho. Pri predstave, že bežný pracujúci človek má hodinovú prestávku, ide o veľmi krátky čas, pri ktorom ak chcete stihnúť sa najesť a zároveň si odskočiť ešte do banky alebo obchodu, zabudnite. Nám sa opakovane stalo, že
Darček zadarmo
Človek skôr kúpi aj blbosť, ak má k nej niečo zadarmo. Potom je samozrejmé, že ľudí neláka k opakovanej návšteve a k prehliadaniu chýb len dobrá cena a výber, ale aj darček k jedlu. Čo na tom, že ten darček mnohí nechajú v tanieri mierne nahryznutý, či pochytaný. Koláčik k jedlu určite poteší. Lenže každý piaty z nich nám pripadá ako kameň, prípadne je pečivom z cesta bez chuti. Potešia keksíky, ktoré si človek môže vziať so sebou do práce. Posledný hit je ochutená balená voda značky Water&Easy, ktorá obyčajne patrí medzi tie drahšie, ale za to kvalitné. Na uzávere svieti dátum spotreby 21.01. 2011 a človeku trkne, prečo je medzi nápojmi možnosť výberu aj tejto kvalitnej vody. Nás to ale teší. Mrzí však dlhé čakanie a často nevšímavé až arogantné chovanie niektorých obsluhujúcich. Pri nestíhaní sme si opakovane (myslené vo viac prípadoch ako 10) všimli aj špinavé poháre prinášame s naliatym nápojom. Neraz bola kofola výrazne pod rysku a bez jedinej bublinky, čo tiež nepôsobí veľmi dobre. Všimli sme si tiež, že časť s čalúnenými sedačkami sa teší vyššej anarchie a neporiadku, než časť reštaurácie v strede a v zadných priestoroch so stoličkami.Nakoniec sme sklamaní aj z toho, že pizza má takmer vždy neidentifikovateľné chuťové mínus. Možno preto, že ju vyrába stroj a nie ľudská ruka s trochou kuchárskej lásky.
Pripomínam, že článok si nekladie za zámer niekomu uškodiť. Informuje prostredníctvom recenzie o stave zariadenia, ktoré sa stará o stravovanie a podávanie nápojov pre verejnosť a svoju kvalitu mení. Hoci má viacero kvalít, miesia sa s mínusmi.
