Je október. Mesiac, ktorý sa za vianočný nedá považovať ešte aspoň tridsať dní. Treba však ľudí nalákať už teraz, nech náhodou nekúpia niečo iné, svojim ratolestiam, manželkám, zamestnancom za dobré výsledky a podobne. Televízne reklamy sa pred Vianocami pretekajú v tom, kto nám čo najoriginálnejšie zapraje k Vianociam len to dobré, no tieto reklamy priam vykrádajú hudobný žáner, ktorý je pre výrobu reklamy zadarmo. Vážna hudba, staré známe zvučky, či koledy… Reklamy od Telekomu a ich slogany, či skôr otestované hudobné klasiky sú však príliš.
Priatelia, je október a nie je to asi ani týždeň, čo konkrétny mobilný operátor, hovorme mu Telekom, inzeruje v televízií reklamami, ktoré už naozaj evokujú pocit rozbiť telku a odísť z izby preč. Najmä keď má človek plno starostí, večer príde unavený domov, zapne televízor a film nie je ani 1 minútu a prvou reklamou je hrdzavá upišťaná žena dabovaná skutočnou speváčkou, ako lezie po rebríku a hovorí, ako má strašne veľkú… koľkí si už teraz doma dospievavame reklamu po svojom? …chuť rozbiť telku… u nás je tomu tak od začiatku, no rekordne rýchlo srandovný text nabral podobu reálnych pocitov.
Ady Hajdu v pôžičkách
Ktorá z vianočných reklám je momentálna vaša najnenávidenejšia? V mojom prípade je druhá hneď v závese tá, pre ktorú u mňa osobne trochu poklesol Ady Hajdu. Tá, kde spomína, že „dať prednosť rybačke pred oslavou svokrinej šesťdesiatky asi nebol dobrý nápad“. Sprostosť brutálneho rangu totiž vytvára mienku, že mizerný manžel, kretén, nie je kreténom, keď sa zadĺži po uši, pretože kúpi manželke drahý šperk, ktorý bude splácať možno ešte pár rokov. Nejako mi to nevychádza. Zadĺžiť sa na obdobie vyše roka a drieť ako kôň je naozaj lepšie ako vytrpieť jeden deň naštvanú manželku?
