Po dlhšej dobe sme zavítali opäť do nejakej reštaurácie a venovali pozornosť aj okoliu, ponuke, zariadeniu a jedlu samotnému. Dnes trochu poopravím to, čo možno čítať v titulku. Hospůdka u Maťa nie je doslova reštauráciou, ale krčmou s ponukou jedál. Ak v tomto prípade považujete slovo krčma za hanlivé, budete tak robiť zbytočne. Ide o klasický podnik, v ktorom si nájdete všetko, čo sa na správnu krčmu, resp. pohostinstvo patrí. Plus prirátajme k tomu celkom dobrú kuchyňu.
Ako sme sa v podniku cítili
Zariadenie reštaurácie pôsobilo najmä v časti nefajčiarskej udržiavane. Drevené zariadenie a obložené stien spolu s dobre manipulovateľnými oknami, všetko čisté a schopné hostiť aj väčšiu partiu priateľov pri športovom prenose. LCD obrazovka je viditeľne na vyššom mieste na strane vstupných dverí. V blízkosti TV sa nachádza aj výstava vín. Menšia je aj pri stene. Z toho môže získať návštevník dojem, že ide o vináreň. Pôsobí to príjemne a profesionálne. Krčmová časť reprezentovala typickú krčmu so zafajčeným vzduchom. Toalety boli prístupné s nutnosťou trochu hľadať. Zákazníci musia prechádzať cez priestory, kde stoja bedničky s minerálkami a vidno do kuchyne. Na mužských toaletách nie je možnosť sa zamknúť, ale to sa pri opilcoch dá pochopiť. Horšie je, že chýba akákoľvek možnosť vysušiť ruky a aj čo i len kúsoček toaletného papiera. Pri pohľade na toto všetko je naozaj príjemné sedieť v nefajčiarskej zóne, v ktorej sa cítite celkom inak. Dym z fajčiarskej zóny sem neprechádza a tak sa môžete oddať aj gurmánskym radovánkam.
Ako sme si v podniku pochutili
Využili sme možnosť posedieť si pri grilovanom mäse rôzneho druhu, ktorého za jednu cenu môžete zjesť koľko vládzete. Nikto vás neobmedzuje v tom, či sedíte pri stole hodinu alebo tri. Ak sa mäso minie, prichádza ďalšie. Pri bohatých zážitkoch z rôznych častí sveta je mimo all inclusive hotel toto naozaj zážitok. K takto naplnenej mise mäsa dostanete chlieb, baranie rohy, chren, horčicu ako aj uhorku. Je neuveriteľne dobrý pohľad na grilované krídelká, stehienka, rebierka, kuracie prsia alebo na perfektne vyzerajúce klobásy. My sme využili pozvanie priateľov, ktorí úspešne utajili cenu, ale keďže šlo o nákup na zľavovom portáli, dá sa hovoriť o výhodnej kúpe.
Pochutili sme si do sýtosti, až do prehnanej sýtosti. Mäsko, ktoré netvorili menšie časti ale kusy vyžadujúce lepšie prepečenie, sme našli asi v dvoch kúskoch. Nedostatočne tepelne spracované (červené, alebo mäso so stopami krvi) sme síce našli, ale pri všetkom množstve ostatného mäska sa na to dalo rýchlo zabudnúť. Pri úprave rebierok použili sladkú omáčku na medovej báze, čo im dodalo príjemnú chuť. Klobásky boli vynikajúce a nie ani príliš mastné. K tomuto jedlu bolo ponúkané buď malé pivo alebo kofola. Nakoniec sme aj tak za 7 veľkých pohárov kofoly a jedno malé pivo platili menej ako 5 €, ceny celkovo v pohostinstve nie sú vysoké.
Aká bola obsluha
Naša obsluha sa obmedzovala na jedného mladého muža, ktorý sa staral zrejme sám o celú nefajčiarsku miestnosť. Prinášal jedlo aj nápoje rovnako ako aj debarasoval a účtoval. Bol maximálne ochotný, ústretový a na podnik tohto typu sa choval naozaj ako obsluhujúci so záujmom o spokojnosť klientov. Niekoľko krát za jedno posedenie sa spýtal nevtieravo, či je všetko v poriadku a či je všetko podľa našich predstáv. V tomto prípade poklona, keďže na v pohostinstvách toto časté naozaj nie je.
Celkový pocit
Číselné vyjadrenie celkovej spokojnosti je 3*** z 5. Na fakt, že ide o pohostinstvo 4****z 5. Svoje spravila čistota priestoru, príjemná a slušná obsluha, skutočne neobmedzené „žranie“ dobrého mäsa do prasknutia a celková pohoda pri takomto posedení. Mínus tvorí tak trochu miestami hlučné miesto, pokiaľ sa krčmoví chlapíci príliš bavia, no tí na štastie vyhľadávajú tú fajčiarskú časť. Mínusom môže byť toaleta a jej stav, alebo aj tak trochu nedopečený väčší kúsok ružového mäsa.
Reštaurácia je dostupná na adrese Ambroseho. Parkovacími miestami vyhradenými pre zákazníkov nedisponuje, avšak nie je problém počas dňa zaparkovať pre blízkosť sídliska ale aj priestorov pozdĺž pohostinstva.
Druhá návšteva Hospůdky o dva týždne neskôr dopadla trochu horšie: Taniere nám dorazili brutálne mastné a nebolo ich možné utrieť ani do obrúskov. Na požiadanie ich vymeniť nám bolo povedané, že sa nám to len zdá, že oni mastné nie sú. Tak to sa mi snáď sníva? Všetci šiesti pri stole sme sa zhodli, že mastnotu ešte dokážeme poznať a s dohodou, že na tento fakt budeme myslieť pri úprave tohto článku, sme sa pustili do jedla. Stále platilo, že jedla je čo hrdlo ráči. Len zaskočilo, že celkom chýbali akékoľvek baranie rohy, alebo feferónky, či viac ako dve uhorky. Zrejme to teda pomaly slabne. Alebo je to len vyčerpanosťou?
