Seriál televízie JOJ s názvom Hranica má byť komediálnym rodinným seriálom z pašeráckeho prostredia. Dokonca ho aj samotná televízia uvádza istý čas ako prvý rodinný seriál z pašeráckeho prostredia, čo je rovnako absurdné, ako nakrútiť prvý kriminálny seriál z baníckeho prostredia. Seriál s nezáživnou témou a umelým humorom ale veľmi nezaujal.
Čo je horšie, nastúpil do vysielania v čase, keď ukrajinsko-slovenskú hranicu vnímame celkom inak. Trápne, nezáživné témy jednotlivých dielov sa ešte k tomu javia ako zbytočné. Seriál, pre ktorý Branislav Deák opustil Oteckov, sa dokonca zdá byť nekončiaci a napriek zásadnému priestoru v TV v rámci upútaviek, nie je takým hitom, za aký ho pokladali tvorcovia. Postavy a ich príbehy sú tiché a nudné tam, kde by mohli byť celkom iné. Dobrodružstvá pritiahnuté za vlasy sa uberajú nereálnym koncom a práca polície, či logiky nejako nepracuje. Seriál v TV ubehne a divák nemá pocit, že niečo získal, že by sa bavil, alebo že by mal chuť vidieť ďalší diel.
Veľmi zlé načasovanie, či skôr smola
Televízia nemohla tušiť nič o tom, že sa na Ukrajine odohrá ruská invázia a útok. Ukrajinské hranice sa tak stali miestom mnohých osudov a situácií, ktoré sú diametrálne odlišné od toho, čo nám prezentuje trápny seriál. Ten pritom vznikal v lesoch na Záhorí, a v Záhorskej Bystrici. Nemá tak nič spoločné s Ukrajinou.
Televízia mohla pristúpiť k posunutiu dátumu uvedenia a ľahko by to ospravedlnila. Ak však nemala adekvátnu náhradu, je pochopiteľné, že sa nádejného formátu nedokázali vzdať. Problémom však je, že neskôr by už na seriál nebolo možné pozerať ako na vtipný.
Toľko názor redakcie.
