Politická strana SDKÚ sa pustila ako jedna z prvých, po SNS a Sieti so SKOKom, do viditeľnej predvolebnej billboardovej kampane. Nepredvádza pritom žiaden originálny nápad, ak vynecháme extrémnu odvahu ukázať celú veľkú obrovskú tvár Slovensku bez toho, aby ľudia vôbec dané osoby poznali. Vďaka kampani môže následne voliť získať pocit, že ľudí naozaj pozná a sú mi blízky, keď ich zazrú neskôr niekde v éteri, či na tribúne. Trochu baví slovné spojenie, ktoré sa nachádza na všetkých billboardoch.
JA SOM SDKÚ
Každý má v živej pamäti JE SUIS CHARLIE HEBDO. Šialený, až divný názov periodika CHARLIE HEBDO, ktorý pred útokom nikto nepoznal mimo Francúzsko bol spojený po teroristickým útoku s veľkým zastávaním sa sveta tohto magazínu vyhlasovaním, že aj ten či onen je CHARLIE HEBDO. „Ja som Charlie Hebdo“ znelo heslo a hoci sme si mysleli, že ako prví zareagujú výrazne reklamné agentúry pri propagácii výrobkov, žiadna Coca Cola, ani LIDL nepoužili slogan, ja som LIDL, ja som Telekom a podobne. Prišla s tým politická strana SDKÚ. Možno keby tváre na billboardoch neboli tak vyretušované, že sa ľudia takmer nepodobajú, bolo by to o odvahe každého jedného ukázať svoj ksicht až takto veľmi na verejnosti. Sú to však neznáme tváre. Radšej by sme si ich spojili s niečím, čo reálne fungovalo a funguje, je pozitívne a ide o nejaké zásluhy. Billboard totiž mimo mena, hesla a loga politickej strany s tvárou človeka neobsahuje nič… vlastne rám billboardu. To je všetko.
Niečo však musíme uznať. Kým billboardy Smeru by už mali dokreslené fúzy, Broňu, či údy rôzneho tvaru s nápismi, tieto billboardy napriek neuveriteľnej príležitosti a rozľahlosti tvárí, zatiaľ nechali na pokoji.
