Viralita na sociálnych sieťach sa často vníma ako niečo pozitívne – rýchle šírenie informácií, úspech obsahu, pozornosť verejnosti. V skutočnosti však ide o jav, ktorý má výrazné riziká. Facebook a podobné platformy pracujú s algoritmami, ktoré nehodnotia pravdivosť, súvislosti ani následky. Hodnotia len reakcie. Práve to otvára priestor na nepochopenie reality, manipuláciu verejnej mienky a v krajnom prípade aj na reálne ohrozenie ľudí. Dnes je veľmi veľa príspevkov vo videáchtvorených umelou inteligenciou. Papagáje sa rozprávajú s políciou, deti odmietajú novonarodených súrodencov, vidíme videá medveďov, ako prichádzajú k domu a naivní dôchodcovia a deti sa s nimi hrajú. To dostáva lajky a ľudia to radi zdieľajú. A lajky, to sú viralita.
Viralita a jej riziká, sociálne siete na mobile, foto: cottonbro pexels
Ako vzniká viralita a prečo nie je neutrálna
Viralita nie je náhoda v pravom zmysle slova. Vzniká kombináciou načasovania, emócie, jednoduchého posolstva a algoritmického zvýhodnenia. Príspevky, ktoré vyvolávajú silné reakcie – strach, pobúrenie, údiv alebo nadšenie – majú vyššiu šancu na šírenie než vyvážené a kontextové informácie.
Algoritmus nerozlišuje, či je obsah pravdivý, zavádzajúci alebo vytrhnutý z kontextu. Sleduje len mieru interakcie. To znamená, že aj chybná alebo nepresná informácia sa môže šíriť rýchlejšie než odborné vysvetlenie.
Chybné prepojenia a algoritmické skratky
Jedným z menej viditeľných, no veľmi reálnych problémov virality sú falošné súvislosti, ktoré vznikajú kombináciou trendov a reklamy. Ak sa napríklad začne šíriť obsah o chove potkanov ako domácich zvierat, algoritmy môžu vyhodnotiť zvýšený záujem o tému „hlodavce“. Výsledkom môže byť nárast reklám na deratizáciu, pasce alebo plašiče.
Pre používateľa to vytvára dojem, že ide o súvisiace javy, hoci spolu nemajú nič spoločné. Vzniká skreslený obraz reality, kde sa neškodná záľuba spája s negatívnym alebo ohrozujúcim kontextom. Takéto algoritmické chyby dokážu formovať postoje bez toho, aby si to človek uvedomil.
Viralita ako nástroj manipulácie
Viralita sa dá cielene podporovať. Existujú platené kampane, sieťovanie účtov, koordinované zdieľania aj využívanie emócií v presne vypočítanom čase. Tento mechanizmus dlhodobo využívajú politické subjekty, ktoré ním dokážu prekryť nepríjemné témy alebo presmerovať pozornosť verejnosti.
Namiesto riešenia reálnych problémov sa do popredia dostáva umelo posilnená téma, ktorá je pre daný subjekt výhodná. Verejný priestor sa zaplní diskusiou o vedľajšej záležitosti, zatiaľ čo podstatné otázky zostávajú mimo pozornosti. Do popredia sa môžu dostať témy, ktoré nafukuje bulvár. Dnes je napríklad umelo ovplyvňovaná viralita článkov médií na Facebooku už len tým, že zámerne do titulkov neuvádzajú mená, miesta a názvy, ak sa stalo niečo vážne. Stačí titulok:
„Metropola je v plameňoch,ľudia musia byť evakuovaní“ a zámerne sa nedozviete, že je to Laos, alebo jeden dom v Indonézii. To je zámer clickbajtu, pretože ľudia viac klikajú, boja sa, či nejde o Bratislavu, alebo Prahu a ujde im zásadná informácia. Špecialisti na to sú u nás od Nového času a Plusky cez Fontech a Refresher všetci, ktorí využívajú pravidelné postovanie ich nových článkov na sociálne siete. Zámerne neuvádzané detaily neraz rozhnevajú ľudí v komentároch. A presne toto vytvára ďalšie čísla virality. Algoritmy si myslia, že je téma populárna a mali by ju vidieť ďalší. Zdržanie ľudí na sociálnej sieti je predsa cieľom sociálnej siete.
Keď viralita posiela ľudí na jedno miesto
Jedným z najvážnejších rizík je situácia, keď viralita spôsobí náhly presun veľkého množstva ľudí. Môže ísť o prírodné miesto, opustený objekt, obchod, atrakciu alebo udalosť, ktorá nebola pripravená na masový záujem.
Takéto situácie už v minulosti viedli k poškodeniu prírody, narušeniu verejného poriadku, zraneniam a v extrémnych prípadoch aj k tragickým následkom. Viralita nepočíta s kapacitami, bezpečnosťou ani následkami. Ľudia prichádzajú s očakávaním, že „keď tam boli tisíce iných, bude to v poriadku“.
Presne o tomto je aj príbeh slovenského trileru Mrcha kretén a vynálezca, ktorý je známy aj pod názvom Budinka (v ponuke na bux.sk). Určite ho odporúčame.
Mediálny priestor zahltený nepodstatným
Typickým príkladom povrchnej virality je situácia, keď známa osobnosť použije konkrétnu značku oblečenia, doplnku alebo technológie. V krátkom čase sa tým zaplní mediálny aj verejný priestor, hoci ide o informáciu bez skutočnej spoločenskej hodnoty. Virálne je napríklad aj to, že Nicolas Maduro zadržaný a súdený v New Yorku bol nedávno v jednom fotozábere práve v jednej konkrétnej kombinéze značky Nike. Svet okamžite zareagoval a zatúžil po tom istom, čo oblieka aktuálne najznámejší a najsledovanejší väzeň sveta.
Takéto javy vytláčajú dôležité témy, deformujú vnímanie priorít a posilňujú dojem, že popularita je meradlom významu. Viralita tým mení spôsob, akým ľudia rozmýšľajú o tom, čo je „dôležité“.
Reálne následky: zdravie, peniaze, bezpečnosť
Najnebezpečnejšia stránka virality je jej schopnosť spôsobiť skutočné škody. Nesprávne interpretované výzvy, neoverené odporúčania, napodobňovanie trendov či zavádzajúce informácie môžu viesť k finančným stratám, poškodeniu zdravia alebo ohrozeniu života.
Problémom je rýchlosť. Kým sa objaví oprava alebo vysvetlenie, pôvodný obsah už zasiahne tisíce ľudí. Oprava sa šíri vždy pomalšie než senzácia.
Prečo je kritické myslenie nevyhnutné
Viralita sama o sebe nie je zlá. Nebezpečná je vtedy, keď ju vnímame nekriticky a automaticky jej pripisujeme váhu. Facebook nie je editor, novinár ani odborník. Je to systém optimalizovaný na pozornosť.
Zodpovednosť za pochopenie kontextu, overovanie informácií a rozpoznanie manipulácie zostáva na používateľovi. Práve v dobe virálnych trendov je kritické myslenie jednou z najdôležitejších schopností, ktoré chránia pred skreslenou realitou.
